Čičmany sú rázovitá dedina, jedna z najznámejších na Slovensku, príťažlivá a atraktívna národopisná lokalita so starobylým ľudovým odevom, maľovanými drevenicami a svojráznym folklórnym prejavom. V roku 2022 oslávila 750. výročie prvej písomnej zmienky. Obec sa nachádza v lone Strážovských vrchov na rozhraní hornej Nitry, stredného Považia, pri prameni rieky Rajčanky. Je najvyššie položenou obcou okresu Žilina, s nadmorskou výškou 655 m n.m. Vďaka osobitej ľudovej kultúre a architektúre je čoraz viac navštevovaná domácimi, ale aj zahraničnými návštevníkmi.

Dolná časť obce zostáva naďalej jedinečná svojou architektúrou, ornamentálna výzdoba domov má korene vo funkčnej ochrane dreva vápenným náterom. Motívy ornamentov domov sú inšpirované ornamentom tunajšej výšivky. Táto časť Čičmian bola v roku 1977 vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry, aby sa trvale uchovali kultúrne hodnoty obce pre budúce generácie. Najväčším pokladom dediny je dodnes zachované vyšívanie ľudových krojov, hudobný folklór a najmä maľovanie drevených domov. Tým sú preslávené Čičmany nielen u nás, ale i v zahraničí.

Čičmianská výšivka je jediná svojho druhu na Slovensku. Vyrobená je pôvodne z ľanového plátna. Prevláda v nej biela, žltá, oranžová a okrová farba. Najvzácnejšia je robená plochým stehom a zhotovená náročnou technikou výrezu. Ornamentálne motívy sú renesančné geometricky štylizované hviezdice, štvorce a zvieracie motívy. Používaniu kohútieho motívu sa pripisovala magická a ochranná funkcia. Tento motív mal zamedziť prístup zlých síl a zároveň kohút bol symbolom plodnosti a sily. Z výtvarného hľadiska je najpozoruhodnejší tunajší ľudový odev. Použitým prírodným materiálom, celkovou skladbou, výšivkovou výzdobou patrí medzi najosobitnejšie a najznámejšie kroje na Slovensku.

Čičmiansky odev si doteraz zachoval bielu farebnosť súkna i plátna a viaceré zaujímavé starodávne prvky, napríklad spôsob pokrytia dvojrohového účesu, zavinutie hlavy, dvojzásterový odev, opásanie drieku do červeného vinutého pásu. Mužský odev pozostáva z bohato vyšívanej košele, súkenných nohavíc, opaska, krpcov a klobúka. Ženský kroj sa skladá z rukávcov, rubáša a záponky. Záujem o bohato vyšívaný čičmiansky ľudový odev, rôzne prikrývky, obrusy a prestierania trvá až dodnes.

FSk Lastovienka Čičmany vznikla v roku 2012 pri príležitosti osláv 740. výročia prvej písomnej zmienky o obci Čičmany, zásluhou vtedajšej pani starostky v spolupráci s nadšencami čičmianskeho folklóru. Folklórna skupina nesie názov Lastovienka, čo v čičmianskom nárečí znamená lastovička. Inšpiráciou pre vznik názvu bola čičmianska ľudová pieseň „Vyletela lastovienka ze skaly“.

Od vzniku sa vo folklórnej skupine vystriedalo niečo cez 50 účinkujúcich. V súčasnosti má skupina cca 25 členov z nich len šiesti členovia trvale žijú v obci Čičmany. Prevažná väčšina zvyšných členov má v Čičmanoch korene po predkoch a na nácviky a vystúpenia prichádzajú do Čičmian zo širokého okolia. V súčasnosti je FSk Lastovienka Čičmany zameraná prioritne na prezentáciu čičmianskych ľudových piesní v podaní a cappella alebo v doprovode akordeónu. Kroje a prevažná časť krojových súčastí, v ktorých členovia skupiny vystupujú, sú súkromným vlastníctvom a dedičstvom členov skupiny.

FSk Lastovienka Čičmany je mostom medzi minulosťou a súčasnosťou. Členovia skupiny prezentujú nosenie kroja a usilujú sa o zachovávanie tradícii a piesňového repertoáru Čičmian, aby toto bohatstvo ich starých mám a otcov nikdy nezaniklo, ale odovzdávalo sa ďalším generáciám. V priebehu roka v Čičmanoch prezentujú fašiangové zvyky – chodenie s Turoňom, Jánske zvyky – Vojanko a pásmo vianočných kolied v miestnom kostole. Taktiež svojim spevom spríjemňujú rôzne podujatia v obci a zúčastňujú sa aj na podujatiach v okolitých obciach. Členovia skupiny viackrát prezentovali čičmiansky kroj na Slovenskom dni kroja v Banskej Bystrici a na rôznych podujatiach doma i v zahraničí.

FSk Lastovienka Čičmany má neustále otvorené svoje brány. Veľmi radi privítajú nových členov (mládež, ženy a mužov, uvítajú aj ľudí s hudobným nástrojom), ktorí rozšíria ich rady.

Mgr. Boris Bros

Fašiangy bývajú v druhej polovici februára. Fašiangový zvyk – chodenie s Turoňom. Turoň je maska, ktorá predstavuje volskú hlavu s rohami a veľkým jazykom. Na bokoch má uviazané zvonce, čím dáva najavo svoj príchod. Zvyšok masky tvorí vrece, do ktorého sa natiahne niektorý chlapec. S Turoňorm chodí vyberať s košom na vajíčka a slaninu – dar od domácich. Spolu s nim idú chlapci oblečení vo vyšívaných krojoch a spievajú ľudové žartovné piesne. Takto navštívia všetkých obyvateľov obce. Cele fašiangy sa končia o polnoci pochovávaním basy.